štvrtok 13. marca 2014

Zodpovednosť a dôsledky

...čo človek rozsieva, bude aj žať. Pretože kto rozsieva pre svoje telo, z tela bude žať porušenie. Ale kto rozsieva pre Ducha, z Ducha bude žať večný život.“ Galaťanom 6:7-8

Viete aký je rozdiel medzi dieťaťom a dospelým človekom?

Zodpovednosť. Za dieťa je zodpovedný rodič. Právne, morálne, zabezpečením. Dieťa sa samozrejme musí učiť prijímať zodpovednosť. Dospelý je človekom, ktorý sa už stará. Má niekoho, niečo, alebo dokonca viac ľudí a vecí, za ktorých nesie zodpovednosť. Dieťa sa jej len učí... Vždy má nejaké hranice, kde sa môže zodpovedne rozhodovať. Zároveň však má ale „krytie“ dospelého, ktorý ho ochráni a postará sa o neho. To je znak detskej mentality a detského sveta. Dospelý je zodpovedný a učí zodpovednosti. Kryje namiesto toho, aby bol krytý. Chráni namiesto toho, aby jeho niekto chránil. Stará sa namiesto toho, aby sa o neho niekto staral. Vedie namiesto toho, aby niekto viedol jeho. Požehnáva namiesto toho, aby bol závislý na požehnaní iného. Dáva namiesto toho, aby len bral.

Potom prichádzajú dôsledky rozhodnutí. Vždy prídu. Za dieťa si to zlízne rodič. Kto si to však zlízne za rodiča? Za neho už nie je zodpovedný nikto. Problém je, že si to odnesú tí, ktorých by mal chrániť. Niť života sa týmto brutálne porušuje. Za nezodpovedného dospelého budú trpieť tí najslabší. Ono, to celé vyzerá ako filozofická hra. No nie je. Je to trochu horšie.

Iný problém je v tom, že vek nehrá takmer žiadnu rolu. Môžeme vidieť plno nezodpovedných štyridsiatnikov (a starších) naproti mnohým zodpovedným mladým.

Realita je o práci a zarábaní peňazí. Realita je o zabezpečení svojej rodiny. Realita je o staraní sa o svoje zdravie. Realita je o vernosti svojmu manželskému partnerovi. Realita je o vzdelávaní sa. Realita je o pravdivej dôvere v Ježiša. Pritom to celé je tak jednoduché: „...čo človek rozsieva, bude aj žať.“

Kto ma pozná, vie, že som snílek. Podľa niektorých až príliš lietam v oblakoch. Priznám sa, v niečom majú pravdu. No ako si na tom napríklad ty? Aby nám bolo jasné. Pre mňa snívať znamená vidieť žatvu. Uvediem konkrétne. Túžim vidieť mužov, ktorí sa neboja vyštudovať školu, nájsť si prácu, vziať si kamošku z mládeže, milovať ju a mať s ňou deti. Túžim vidieť potom tých istých mužov pravidelne večer s otvorenou Bibliou a obklopených svojou rodinou a poprípade susedmi. Túžim počuť, respektíve nepočuť svoj hlas pri spoločnom speve nedeľu čo nedeľu. Túžim vidieť hipsterových pastorov, ktorí majú svoje ruky špinavé od práce a potom s Bibliou v ruke pri barových pultoch. Viem. Krejzy. Je mi jedno o čom snívaš ty. Snívaj hoci aj o tom, že si v dave a počúvaš great kázne a si súčasťou krásneho cirkevného zboru. Len snívaj.


Ukončím to tým, čím som začal. Snívať nestačí. Raz nás Boh bude brať na zodpovednosť, čo sme pre to všetko urobili. Bojím sa nebyť zodpovedný. Vždy, keď som nechal veci plávať, dopadlo to zle. Dospelý sa už nemá na čo vyhovárať. Decko alebo dospelý? Vyber si.

E.







Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

pondelok 24. februára 2014

Ženy v cirkvi...

Jozua 1:5-9: „...Budem s tebou, ako som bol s Mojžišom... Buď silný a odvážny, lebo ty rozdelíš tomuto ľudu do vlastníctva krajinu, ktorú som prísažne sľúbil dať ich otcom. Len buď silný a veľmi odvážny, aby si konal podľa zákona, ktorý ti prikázal môj služobník Mojžiš. Neodboč od neho ani napravo, ani naľavo, aby si si rozumne počínal vo všetkom, čo podnikneš. Nech sa táto kniha zákona nevzdiali od tvojich úst. Rozjímaj však o nej vo dne i v noci, aby si zachovával všetko, čo je v nej napísané,... Prikázal som ti predsa: Buď silný a odvážny, nestrachuj sa a nezúfaj! Veď Hospodin, tvoj Boh, bude s tebou, kamkoľvek pôjdeš.

V kresťanskom, teologickom, civilnom alebo manželskom živote rastiem. No pri otázke úloh a kariéry ženy v cirkvi, strácam niť. Mám v nej zmätok. Už dávno som sa z mnohých dôvodov rozhodol, že sa budem vyjadrovať iba k mužom. Ja to vidím tak, že akékoľvek nejasnosti v tejto oblasti je problém hlavne mužov.

Nemôžu nám uniknúť dve veci. Prvou je, že ženy už sú vplyvné. Veľmi sa o tom nehovorí, ale ich vplyv je všade. Ako pri manželskom sľube: „V dobrom i zlom...“ Typicky ženskými vlastnosťami sú: emotívnosť, mnohovravnosť, starostlivosť, všeinformovanosť, citlivosť, „lepší“ outfit, túžba mať veci pod kontrolou, pokojné melódie, nežnosť, trpezlivosť, cit pre detaily, praktickosť, jemná estetika, jemné vyjadrovanie a iné. Ak sa úprimne a čestne pozrieme na fungovanie cirkví, či chceme, či nie, musíme skonštatovať, že nesú typicky ženské rysy.

Druhou vecou je, že vplyv mužov a mužských vlastností v našich zboroch brutálne ubúda. Skúsim hodiť zopár typicky mužských vlastností: rozhodnosť, jednoznačnosť, odvaha, sila, dobrodružnosť, riskovanie, skúšanie nových vecí, bojovnosť, snívanie, odvaha, hravosť, v estetike určitá temnosť, hrubšie (nemusí to znamenať vulgárne) vyjadrovanie, zodpovednosť... Že to do cirkvi veľmi nepatrí? Viem, žiaľ.


Skúšam si predstaviť pred sebou Jozueho. Neviem si ho predstaviť inak, ako Russella Crowea v úlohe Gladiátora či Geralda Butlera ako bojovníka zo Sparty. Dosť necirkevné, viem. Smrdeli, boli špinaví, mäsiareň... No pri biblických mužoch tú chrbtovú kosť a odvahu ešte vidieť.

Pre niekoho je možno radosť vidieť ženy vo vedúcich miestach cirkvi. Moja myseľ sa však pýta, prečo tam nie sú muži? Viete, ja by som naozaj chcel, aby môjho syna viedli pevní a silní mužskí lídri. Aby vedel od koho sa učiť. Chcel by som mať raz rozhodného, charakterného, milujúceho, ale aj odvážneho zaťa, ktorý nepustí do gatí pri každej prekážke... Kde ich však nájdem? Neviem.

E.

Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

Čekin, Hermanovce nad Topľou

...nastupuje Radka, nastupuje Isabel, nastupuje Adam. GPS zapnuté, smer Hermanovce nad Topľou. Je sobota 16:30. Hermanovčania zorganizovali misijné popoludnie v kultúrnom dome s názvom Čekin. Pozvali ma, aby som im kázal Božie Slovo. Chcel som využiť možnosť a vzal som so sebou aj nejakých dorastencov. Veď to robia pre mladých. Cestovanie autom mám rád. Po ceste sme sa mohli rozprávať a srandovať a cesta ubehla veľmi rýchlo. Svojich mladých pasažierov som pripravil na to, že tam bude možno 30-40 ľudí. Vedel som o tom, že Hermanovská CB mládež pozve aj evanjelickú, takže ten počet mohol približne sedieť. Tému som si vybral sám: „Ja a môj dom budeme slúžiť Hospodinovi“ (Jozua 24:15).

Hovoril som o tom, aké je dôležité mať v centre života tri vzťahy. 1.Môj vzťah k Bohu. 2.Môj vzťah ku svojej existujúcej a budúcej rodine. 3.Vzťah k Bohu so svojou rodinou. Môžem to nazvať aj ako „pozemská svätá trojica“. No a čo znamená praktický vzťah s Bohom? „...budeme slúžiť Hospodinovi.“ Uhádli ste. Vzťah s Bohom nie je pasívne sedieť a počúvať (v lepšom prípade) kázne. Vzťah s Bohom nie je sedieť doma na zadku a rozkazovať svojim blízkym, čo majú robiť. Vzťah s Bohom neznamená ani pomodliť sa. Vzťah s Bohom je o aktívnom živote s Bohom, o službe Bohu, o aktívnej životnej Bohoslužbe. Kto takto premýšľa, musí sa modliť a musí čítať a počúvať Slovo. Myšlienka by sa dala zhrnúť aj takto: Evanjelium Ježiša Krista nás mení na služobníkov od svojich najbližších. Jozua sa v službe Bohu nespoliehal na svoju slávnu duchovnú minulosť. Jozua sa ani nevyhováral, že mu niekto v minulosti ublížil. Pre mňa osobne bolo nesmiernym objavom to, že tento 110 ročný dedko žil s obrovskou víziou živého Boha s tým, že on sa dnes rozhoduje byť Jeho služobníkom. On vierou videl Boha, ktorého sa oplatí uctievať životným nasledovaním. 110 ročný dedko a žije s upreným pohľadom do budúcnosti. Nesmierna výzva pre všetkých. Od mladých ľudí až k starcom. 

Keď sme tam dorazili, zarazili ma dve prekvapenia. Prekvapenie prvé bolo, že sme sa (aj domáci) riadne zmýlili v počte. Neprišlo 40, ale asi 140 mladých ľudí. Na 3-4 dedinky slušný počet, čo poviete? Druhé prekvapenie bolo, že celý čas bežala modlitebná reťaz. Pred programom, ale aj počas celého programu. Mladí sa modlili v dvoch tímoch. Aj tak si môžeme predstaviť kresťanskú zapálenosť. Keď už niekto horí... tak nech sa modlí :) 

Na konci programu sme mali kopec rozhovorov. Košickí dorastenci hrali ping pong. Isabel vyhrala prvú cenu v skupinovej súťaži. Ja som medzitým zbehol na pokec ku kazateľovi Prištiakovi. No čo Vám budem hovoriť...


Bol to pekný a požehnaný večer s mladými.

E.


Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

piatok 29. novembra 2013

Príbeh o Slove | Ježiš, ako si ho nepoznal



Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.

štvrtok 28. novembra 2013

Darovaný dar, Misia

Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna...“ Ján 3:16 (SEB).

Ten verš poznáte však? Boh je darcom, ale aj darom. Jeho charakter je dávať, rozdávať, dávať samého seba. Ako by ste nazvali túto Božiu charakteristiku? Pomôžem. Ak sa dobrá správa, Evanjelium Ježiša Krista šíri, čo to je? Misia. Božia vlastnosť, aj keď to robí cez ľudí je byť misionárom. Znamená to „rozdávanie“ život zachraňujúceho, najdôležitejšieho daru. To je misia.

Som rád, že sa za posledné roky pojem „misia“ v našej cirkvi celkom udomácňuje. Som vďačný za odvážne Lenky a Márie a všetkých, ktorí nám odhaľujú podstatu Božieho srdca: vydať svoj život a Evanjelium pre druhých. Úprimne Vám ďakujem.

Znepokojuje ma však iné. Ako pôsobil Boh cez Izrael, cez Ježiša či cez apoštolov? Napriek rôznym špecifikám vidíme, že misia stovky či tisíce kilometrov vzdialená bola výnimočnou udalosťou. Bežní šíritelia Božieho kráľovstva, Božích darov, misionári, počas svojho života málokedy opustili svoje domáce mestečká či blízke okolie. Čo tým chcem povedať? Dnes, sme sa dostali do zaujímavého protipólu. Už sme trochu viac ochotní modliť sa a podporovať misionárov v Afrike... ale je nám ťažké postaviť sa k oknu a pozorovať ľudí, ktorých nám Boh denno denne a neustále posiela.

Trochu k dejinám. Európa má a ešte len bude mať obrovské problémy so svojou identitou. Pritom práve náš svetadiel bol vždy kolískou intelektuálnej či duchovnej obrody pre celý svet. V dobrom aj zlom. Dejiny sa opakujú. Dobré aj zlé globálne veci vychádzajú z Európskych a Severoamerických veľkomiest. Sú centrom verejnej mienky, svetovej morálky, spirituality, internetu, politiky, vzdelania, zdravotníctva či filozofie.

Mojou otázkou pre nás je, prečo sa tak málo modlíme a podporujeme misiu na týchto celospoločensky vplyvných miestach? Že je to ťažšie? Áno, je. Pod našimi oknami je to vždy najťažšie.

Viete kde začali Letnice. Len si ich krátko zadefinujeme. Bol to vyliaty Boží oheň zrozumiteľného Evanjelia pre celý svet. Tento oheň začal v centre náboženstva, intelektuálneho a obchodného sveta na blízkom východe. Ježiš dokonca učeníkom prikazuje, že tam majú začať s misiou.

To je „frajerina“... Som veľmi vďačný, že misijná teológia sa krvopotne derie do našich obzorov. Začnime ju skúmať a aplikovať ešte dnes v našich susedstvách. Verte, že ľudia čakajú.


E.

Ak by mal niekto z Vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem Vám potom posielať aj pravidelné info.  

streda 20. novembra 2013

Príbeh o impotentnom náboženstve



Ak by mal niekto z vás záujem o detailnejšie informácie o našej službe - práci na novej komunite evanjelia v Košiciach, napíšte mi na e-mail: mozaikakosice@gmail.com . Môžem vám potom posielať aj pravidelné info.